Dobré ploty robia dobrých susedov: stanovte si zdravé hranice v 6 krokoch

“Zneužívajú ma vlastné deti. Som ako na gumičke, kedy potrebujú, vtedy si ma pritiahnu. Inak sa neozvú, že by sa spýtali ako sa mám, či som v poriadku. A keď niečo potrebujem ja, musím si počkať, prípadne poradiť sama.”

“Aj suseda si nevie rady s dcérou. Tá ju dokonca požiadala o výmenu bytu, keďže ona bývala v 3-izbovom sama, po úmrtí manžela. Byt teda s dcérou a jej rodinkou s dvoma deťmi vymenila za ich dvoj-garsónku. Tou však mladí ručili na úver. A keďže úver prestali platiť, exekútor nariadil vysťahovanie. Suseda sa presťahovala do malého 1-izbového bytu, kde si teraz platí podnájom. Dcéra jej povedala, že by sa, v pôvodne jej byte, tlačili piati. Nie, na nájomné mame neprispievajú.” Takto sa mi vyžalovala pani počas toho ako sme stáli v rade na pošte.

Prečo sa to niekedy deje?

Zneužívanie, manipulácia, otvorená či skrytá agresivita, akékoľvek nevhodné správanie detí voči rodičovi, vychádza najčastejšie z neschopnosti rešpektovať seba a rešpektovať druhých. Deti nerešpektujú svojich rodičov, pretože sa to nenaučili.

Tip: Nepredpokladajme automaticky zlý úmysel.

Prejavovanie úcty a rešpektu je základnou sociálnou interakciou, ktorú takéto deti v rodine nenadobudli.

Neúctivé správanie môže byť spôsobené voľnou výchovou. Taktiež ak dieťa nevidelo vhodné vzory vo svojich rodičoch. Úcta k sebe samému a k partnerovi navzájom absentovala.

Veľmi zaváži aj to, ako sa rodičia vyjadrovali o ostatnej rodine, priateľoch, iných ľuďoch a autoritách. Dieťa sa učí pozorovaním a opakovaním po svojich vzoroch. A tak pozoruje, ako sa rodič vyrovnáva s problémami života, akú má schopnosť dôverovať si, postaviť sa za to na čom mu záleží. Na základe čoho robí rozhodnutia, ako prejavuje rešpekt a ohľad k dieťaťu samotnému. Či vie priznať chybu a ospravedlniť sa. Či vie poďakovať a oceniť pozornosť, snahu niekoho iného.

Spúšťačom môže byť, ak sa rodič necíti sebavedomo v zastávaní svojej role matky, otca, nevidí sa ako dosť dobrý, dosť prítomný, dosť spravodlivý. Na podvedomej úrovni môže chcieť niečo odčiniť, túži po rešpekte, po odpustení. A tak sa podkladá, ustupuje, nedokáže povedať nie, keď by to práve vhodné bolo. Neprospešné tiež je, ak sú rodičia vo výchove nejednotní. Nemajú jasne nastavené hranice a deti ich môžu prechádzať a porušovať, ako sa im zachce.

Dieťa bez jasných pravidiel, bez poznania toho čo je dobré a čo zlé, čo je prípustné, slušné, správne a čo nie, môže byť v spoločnosti úplne dezorientované. Nevie, ako sa má správať v jednotlivých situáciách, pretože mu to nikto nehovoril, neukazoval. Dezorientované dieťa žije v strachu, cíti sa neisté, či je malé či veľké. Môže sa usilovať zmocniť situácie a čo nevidieť začne rodiča posudzovať, kritizovať a poučovať. Zneužívajúce, agresívne správanie môže byť obranou.

V dospelosti sa to môže prejaviť rôzne. Jednou z foriem môže byť neustále strhávanie pozornosti na seba, môžu byť sebeckejšie, náročnejšie a impulzívnejšie.

Ako si nastaviť zdravé hranice?

1. Staňte sa pevnými

Spoznajte svoje osobné hodnoty, posilnite ich a postavte na nich svoj život. Staňte sa silnými v tom, ako na seba nazeráte, ako o sebe premýšľate a hovoríte. Stojte si za svojimi názormi a keď názor na základe dobrých dôvodov zmeníte, priznajte to. Buďte stabilní a pevní ako pilier, o ktorý sa budú môcť vaše deti oprieť. Nie využívať vašu ochotu. Buďte útočiskom ako majestátny dub, ktorý im poskytne úkryt pred horúcim slnkom.

Kedysi dávno som počula pripodobenie, že vychovávať dieťa v puberte sa podobá tomu akoby ste držali v ruke mydlo. Ak ho budete držať slabo, vypadne vám. Ak ho budete chcieť držať prisilno, vyšmykne sa.

neznámy autor

2. Majte so sebou súcit a pristupujte k sebe s rešpektom

Čo sa stalo už sa neodstane. Ak ste si niečo vyčítali, možno niekde na podvedomej úrovni… súcitne a v hlbokej empatii môžete uznať:

„Je mi to ľúto, nedokázal/a som to vtedy robiť lepšie. Robil/a som to najlepšie ako som vedel/a.“
„Je mi to ľúto, pre svoju bolesť (preťaženie, trápenie, nízku sebaúctu…) som nevidel/a tú tvoju (dcéra, syn).“
„Je mi to ľúto, že som Ti nedokázal/a prejavovať lásku (blízkosť, hrdosť…) tak, ako si to práve potreboval/a.“

A moje odporúčanie – s láskou si odpustite, že ste sa vinili. Žiaľ, nikto nás neučil ako sa stať dobrým rodičom.

Až keď si my odpustíme, dovolíme, aby nám odpustili aj naše deti. Rešpektujte seba a rovnako prejavujte rešpekt svojim deťom. A oni budú rešpektovať vás.

Kritizovali ste sa do teraz celý život? A ako vám to bolo užitočné?
Čo tak sa od teraz začať chváliť?

– Erika Feketová

Funguje to zaručene. Ako to zistíte? Otestujte to a vytrvajte.

3. Pristúpte k rozhovoru a vytvorte dohodu ako sa k sebe začnete správať.

Nastavte si hranice. „Dobré ploty robia dobrých susedov.“

Nevyhýbajte sa konfliktom, nezhodám a nesúhlasom.

Zrelé vzťahy, tak ako aj zrelé tímy zvládnu konflikt. Neboja sa mu čeliť. To naoko „zdvorilostné tímy“ sa usilujú vzťahy raz ročne zlepiť teambuildingom. A vieme, že to nefunguje.

Konflikt samotný, nie je ani dobrý ani zlý, je neutrálny a je súčasťou našich životov. No existujú nepríjemné a nekonštruktívne spôsoby ako pristupujeme k rozdielnym názorom. Tie spôsobujú výbuch emócií a hádky. A tým sa prirodzene chceme vyhnúť.

Konflikt je ako tečúca rieka. Odnesie všetko, čo do nej napadalo, čo do nej nafúkal vietor. Nenechá to sadnúť na dno a zakaliť vodu.

Zrelé vzťahy, sú silné preto, lebo o veciach diskutujú a hľadajú porozumenie potrebám ako vlastným tak tých druhých. Nezametajú špinu pod koberec. Nežijú mottom „Necháme to vyhniť.“ Mohlo by to skončiť skonštatovaním – „Prepáč, už mi je to jedno; Tvoj život, rob si čo chceš; prípadne – Mňa už nezaujímaš.“

A to obojsmerne Rodič –» Dieťa, Dieťa –» Rodič, ako dôsledok ublíženia, smútku, sklamania a rezignácie nad stavom aký je. Takéto správanie sa potom prenáša aj do iných vzťahov v živote. Preto konajte, kým vám na sebe záleží.

4. Naplánujte si rozhovor a otvorene hovorte o tom, čo vás ťaží

Môžete začať slovami: „Veľa som premýšľal/a a pretože mi na Tebe a našom vzťahu záleží, chcem sa s Tebou porozprávať o Tvojom správaní ku mne. Nevyhovuje mi to, zraňuje ma viacero vecí, o ktorých Ti chcem povedať.

Prípadne: Sú situácie, na ktoré máme rozdielny názor. Je dôležité aby sme sa spolu o tom porozprávali a dohodli sa ako to vyriešime.“ Ai.

“Dobrá hádka”

Nič nenaznačujte zmenou nálady, nechcite aby si vaše deti domysleli, ako sa cítite. Samotný rozhovor by mal byť radikálne otvorený a pritom plne rešpektujúci potreby a pocity oboch strán. Hovoríme mu aj zásadný rozhovor alebo „dobrá hádka“.

Urobte si jasno. Dobre sa na rozhovor pripravte. Improvizácia by sa vám nemusela vyplatiť.

Identifikujte svoje potreby a priania, aby ste mohli následne požiadať o láskavosť. Aby mohlo dôjsť k ich naplneniu.

Dobrá príprava na taký rozhovor, vám pomôže ustáť vaše emócie, prípadne ukorigovať emócie druhej strany.

To čo chcete povedať, si rozdeľte na „tri kôpky“:

• Fakty – objektívna pravda

• Interpretácie – jasne povedané „toto si o tom myslím, takto to na mňa pôsobí“

• Emócie – to ako to vy prežívate

V samotnom rozhovore tak nebudete prezentovať svoje názory ako fakty: Pr.: „Si sebecký.“ Ale pomenujete na základe akého správania ste usúdili, že jeho správanie vám príde sebecké. Ak sa vám žiada, dodajte, ako sa v takých prípadoch cítite.

Majte jasno v tom, čo by ste potrebovali, aby nabudúce bolo inak – vyslovte prianie a prečo je to pre vás a váš vzťah dôležité. Príprava na rozhovor je dobrá aj na to, aby sme v návale emócií nezačali vyťahovať staré krivdy, ktoré nesúvisia s témou, ktorú aktuálne riešime.

Naše správanie je motivované našimi emóciami a naše emócie sú vytvárané našimi potrebami.  

Daniel Goleman

Na uzdravenie vzťahu, jeho upevnenie, je nevyhnutná diskusia.  Rozhovor, kde má priestor vyjadriť sa a byť vypočutý každý zúčastnený. Počúvanie s úmyslom porozumieť, bez domýšľania si a skákania do reči.

5. Ste pripravení a tak pristúpte ku konštruktívnej – teda „dobrej hádke“.

Možno si kladiete otázku: „A čo ak počas „výmeny názorov“ na mňa začne dcéra, syn útočiť a bude vyťahovať aj nesúvisiace témy s tým, čo aktuálne riešime?“

Ak sú prítomné silné emócie, dovoľte im nechať prietok, nezľaknite sa ich. Sú výsledkom nazhromaždených chronických konfliktov. Avšak dohodnite si pravidlá, že nebudete na seba útočiť, ponižovať sa, či osočovať.

Taktiež požiadajte o súhlas, že kým vy budete hovoriť, druhá strana vám nechá priestor povedať všetko, čo máte na srdci. Potom dáte priestor druhej strane a zas budete pozorne počúvať vy.

Buďte pripravení, že si môžete vypočuť záplavu výčitiek ohľadne vašich postojov, výchovy. Že dieťa, keď bolo menšie či väčšie cítilo v nejakej podobe krivdu, samotu, nejakú formu súdenia, porovnávania, či neprijatia také aké je. … že necítilo lásku tak ako to potrebovalo, prípadne cítilo neúmerný tlak.

Dovoľte aby to mohlo ísť von. Nenadľahčujte pomenované problémy, ani im nehľadajte racionálne vysvetlenie. Uznajte pocity vášho dieťaťa – že sa mohlo tak, ako hovorí, cítiť.

S tým sa uvoľní aj napätie a posilní pocit spolupatričnosti. Nenechajte sa však emočne vtiahnuť, iba tak si udržíte odstup a budete vedieť byť nápomocní. Môžete bytostne cítiť potrebu situáciu dovysvetliť, obhájiť seba v nej. Nič to však nebude meniť na tom, že vaše dieťa vie ako sa cítilo a to, že do dnes to nebolo ozvučené a uzdravené.

Práve nahromadený hnev sa môže prejavovať voči rodičovi ako neúcta, nerešpekt, manipulácia, zneužívanie až nepochopiteľný teror.

6. Odsúhlaste si obojstranne vyhovujúcu dohodu

V závere si zhrňte čo zaznelo, v čom spolu ladíte, kde sa viete zhodnúť, a v čom vnímate, že sa nezhodnete. „Nemusíme sa vo všetkom zhodnúť.“ Prípadne, k akej téme sa ešte vrátite.

Rozhovor je skvelo dotiahnutý dokonca, keď ho ukončíte dohodou o tom, čo sa zmení. Akou zmenou v správaní prispeje jedna aj druhá strana.

A potom, ideálne dohodu dodržať.

Buďte dôslední a už pri prvom náznaku porušenia dohody, druhú stranu upozornite. Zopakujte a zdôraznite fakty a prísľuby, na ktorých ste sa dohodli.

Vyvolajte naliehavosť

Môžete pomenovať hrozbu, katastrofický scenár, ktorý hrozí, keby ste sa vrátili do starých koľají. Môžete zdôrazniť, že vám na tom záleží.